Letecké upratovanie

Pekne som si z tohto piatka na sobotu poupratoval. Týždeň po kysuckom blate idem na Leteckej 100 ďalšiu piatkovú noc prehýriť. O jednej ráno na Duchonke to mám skoro za 50 km po 5. hodinách. Noc je však mladá. Občerstvili ma tu okrem iného kávou s borovičkou, palivo sťa letecký benzín. Ďalších 16 km na Bezovec a dopĺňam polievočku, opätovne vysoké oktánové číslo. Ďalšia pumpa bude za 20 km, netreba nič šetriť. Pred Inovcom ma hviezdy opúšťajú, krásny začiatok nového dňa si už sám užívam, čakám na spev prvého vtáka. Už ho počuť, pridávajú sa ďalší, nálada sa zlepšuje, tempo zvyšuje. Zbytky snehu o svoju existenciu ešte bojujú. Benzín dochádza, energie moc neostáva. Ani figa, ani ďatla, ani gén a ani tyčinka. Nič ti nedám telo moje, vydržíš na chatu pod Inovcom, teplú polievku dostaneš. Je sobota 6:45 ráno, mám za sebou 87 km za 11 hodín s prevýšením 3.500 metrov. Neverím. Chata je zatvorená. Kontrolka prestala svietiť, už bliká. Chalani organizátori sa z kufra snažia zachrániť situáciu, hlcem studenú vodu, potom si obarím ústa vrelým čajom a nakoniec sa dusím jablkom. Ešte 20 km. Jedlo už len svoje. Figa, ďatla zapiť vodou pri zbehu a nezadusiť sa. Z lesa na asfalt. V diaľke Trenčín, cieľ. Asfalt do Soblahova je teraz nekonečno. Telo ide na výpary, odmieta pohyb podobajúci sa v akejkoľvek forme behu. Hlava sa tomu ide poddať. Upratujem, čistím, triedim, vyhadzujem, formátujem preplnené sektory mozgu zbytočnosťami, oddeľujem dôležité od zbytočného. Nechávam to v každom odtlačku mojej nohy na asfalte. Kontrolku som vymontoval. Neuveriteľná ľahkosť bytia ma začala až do cieľa sprevádzať. Dúfam, že mi dlho vydrží.

Pekný deň.

Bresťo

autor: Peter Bresťovanský